S nami AUT

Občas mi tak napadne, či ja ten autizmus tak trošku neidealizujem...? Mnohým ľudom, ktorí ho teda doma nemajú a veľakrát nadobudnú pocit, že: „.. jeeej veď to je zlaté, to je aké super, ide vám to, no vidíš, veď ona aj vyzerá ako bežné dieťa, to zvládnete...“ Nuž a potom sa stane, že nás niekto z týchto ľudí stretne i naživo a neskôr mi veľmi pokorne až priam zahanbene píše: „..Evii, bože, klobúk dolu, máte to mega ťažké, silno vám držím palce...“ Viete, čo myslím?


Hm. Sú veci, ktoré sa len veľmi ťažko dajú preniesť na internet a potom sú veci, ktoré aj preniesť viem, ale nechcem. Nikdy odo mňa nik neuvidí zábery zrútenej Poli, či typický auti výbuch, napríklad. Proste nie. Spolieham na bystrosť našich fanúšikov a nemusím vlastné dieťa ponižovať zdieľaním chvíle, kedy je naozaj bezradné a na dne, len aby som niečo vysvetlila podrobne a na reálnej situácií. Auti rodič veľmi dobre vie, o čom medzi riadkami a niekedy aj priamo v riadkoch rozprávam a neauti pozorovateľ už snáď má približnú predstavu. Raz som zdieľala video v instastories, ako sa Pauli hrá s hračkami a doslova si celý ten dej komentuje vo svojej reči. Takú tú typickú auti reč my doma voláme „mimončina“, lebo ak poznáte danú rozprávku, môžete si ľahko domyslieť, ako asi Poli pri svojich zábavkách znie. Je v nej plynulá, dovolím si tvrdiť! Zmes zvukov a skomolenín, foneticky, bez pochopenia naučených fráz, ako sme sa na prvom stupni ZŠ učili anglické pesničky, keď ich púšťal v hitparáde Julo Viršík a nahrávali sme si ich na kazety. Kto si to pamätá, ruku hore! Tak takúto fonetickú čalamádu počúvame bežne. Občas zachytíme viac známych slov, väčšinou pekne použije tie, ktorým už aj rozumie. Zvyšok je proste chaos. Vtedy mi na tie videá prichádzali rôzne reakcie. Väčšina ľudí bola užasnutá, niektorí písali, že to znie ako naozajstný jazyk, lebo robila pauzy, intonovala, menila farbu, mnohí tipovali severské krajiny! Potom niekto spomenul dávny prastarý jazyk, z ktorého pochádzajú všetky ostatné, ktorým sa rozprávalo kedysi v raji a ja som hneď v tej chvíli chcela skúsiť čokoľvek, čo ten človek práve doma požíval! Proste, nestíhala som ani čítať všetky reakcie! Niektorí nesmelo priznali, že je to na prvý pohľad aj trochu desivé. Chápem. My sa na to vieme aj zobudiť v noci, aj pri tom častokrát zaspávame, takže, áno, vie to byť hardcore..

Odhliadnuc od týchto vecí, ja sa naozaj veľmi snažím ten autizmus nemaľovať naružovo. Nielen preto, že ofiko farbou je modrá, ale najmä preto, že zľahčovaním tejto témy ozaj nikomu nepomôžeme. Autizmus je závažná diagnóza a nech sa na mňa nik nehnevá, stále ju neviem brať ako dar. Nie je to niečo, čo si budem želať na Ježiška pre svoje bábätko v brušku, nie je to niečo, čo by som priala všetkým deťom naokolo. Rodiča to iste veľmi zocelí a ukáže mu, čo sú ozajstné priority v živote, ale na to by som možno prišla aj iným spôsobom, dnes už sú kurzy na všeličo..

Ale teraz vážne, veľmi si vážim záujem všetkých, ktorých náš príbeh oslovil, za posledné obdobie sa o nás naozaj hovorí viac a píše mi denne veľa nových ľudí. Ďakujeme! A nielen kvôli nám, ale aj za plno nenápadných auti ľudkov, ktorých možno vo svojom okolí máte, a ani ste o tom nevedeli. Lebo ja dostávam aj krásne správy o tom, ako si viac všímate ľudí v autobusoch, na ulici, ako ste identifikovali nešťastnú maminu so zrúteným autíkom a vybojovali ste jej prvé miesto v rade pri pokladniach v preplnenom supermarkete. Ako ste pomohli pozbierať rozhádzané hračky inej, keď tíšila svoje nešťastné auti dieťa na ulici, ako ste sa dali do reči so susedkou, ktorá má denne veľký problém so svojou auti ratolesťou pri odchode z domu. Zrazu tých autistov vidíte a ... nebojíte sa ich! Neodvraciate tvár, ale ponúkate pomoc, ak ju treba! Toto ma dojíma, ani si neviete predstaviť ako!


A preto, ja budem aj naďalej písať a zdieľať, opäť, nie úplne všetko a isto nepôjdem po „senzáciechtivom“ obsahu.. Ale tak, ako doteraz, budem autizmus ukazovať v jeho rôznych prejavoch a podobách, budem sa snažiť vysvetľovať ľudskou rečou odborné poučky a, najmä, iným auti rodičom virtuálne podať občas toho frťana, nech v tom nie sú sami! Auti rodič, si makač! Robíš to najlepšie ako vieš, som si istá! Pokračuj v tom! Nehádž flintu do žita, sám veľmi dobre vieš, že autizmus je ako zebra. A po každom čiernom pruhu, príde opäť ten svetlý!





©2018 Spolu AUT / WIX