©2018 Spolu AUT / WIX

 

Kto z koho?

Updated: Feb 13, 2019


Ak chcete autistické dieťa čokoľvek naučiť, musíte byť najmä vytrvalí! Lebo žiadne iné deti neľúbia svoje pohodlie a komfortnú zónu viac, ako tie naše. Predstavujú pre ne bezpečie a častokrát jedinú istotu uprostred zmätku vonkajších impulzov. Ľudia, miesta, zvuky, pachy, nároky, nepochopenie, strach. Toto všetko majú naše deti vôkol seba na dennej báze. A tak si mnohé vytvorili vlastný obranný systém zvykov aj (bohužiaľ) zlozvykov, ktorý im to pomáha prežiť. A rodič sa postupom času ocitá v pomerne bizarných situáciách, kedy jeho dieťa zvláda presun z miesta na miesto len v tej veľkej deke a s hrajúcou hračkou na uchu. V druhej ruke drží rožtek a nik sa mu nesmie prihovoriť. Dieťa si postupne a veľakrát podvedome vybudovalo túto obranu, lebo zistilo, že presne za takýchto okolností ho požiadavky a nároky okolia menej “bolia”.

Aj vy sa spoznávate? Komu musí pri jedle hrať rozprávka? Kto sa bez zvukovej kulisy ani neprezlečie? Naše deti sú náročné, lebo inak to nevedia. A časom sa, z počiatku nevinne vyzerajúcich úsmevných príhod, stáva nočná mora celej rodiny. “Neprepínaj jej to, bude kričať!” “Ešte sa nenajedol, prosím, nechoď sem!”, “ Vzal si mu do auta aj to autíčko? Nie modré, červené, vždy len to červené keď ideme do škôlky…!” A tak podobne.. Skúsme sa nad tým všetci zamyslieť, skúsme si to len napísať na papier. Schválne, čo všetko spadá do komfortnej zóny nášho dieťaťa? Ruka v ruke s týmto zistením totiž ide aj to, že čokoľvek iné, nové, čokoľvek navyše, čo po našom dieťati budeme chcieť, už môže predstavovať reálny problém.. A ja vám garantujem, že každý auti rodič, ktorý svoje dieťa naučil spolupracovať, v akejkoľvek oblasti, by vám povedal, že tu ide aj o VAŠU výdrž! Nie, nebude to jednoduché a áno, budete potiť krv. Lebo lenivý rodič to nedá. Buďme úprimní. Nedá to ani taký, ktorý si neuvedomuje, kam až siahajú následky dnešného ignorovania situácie. Ale každý z nás, ktorý sa reálne bojí toho, čo s našimi deťmi raz bude, každý z nás, kto si uvedomuje, ze nemá tabletku nesmrteľnosti, tak takýto rodič má hnací motor, aký sa len tak nevidí! Osobne poznám nejednu maminu-mašinu, čo sa naozaj snaží a maká a to dieťa sa skôr či neskôr rozbehne. Sama sa mám čo učiť, je strašne veľa dní, kedy si hovorím: “…božeee Evaaa, dnes zase nič nové, podnetné, dookola to isté, dnes ani nové slovo nepribudlo. Kde ste boli von? Zasa??? Hergot, rob niečo so sebou!”

Najdôležitejšia je ale pravidelnosť! Výdrž! Ono, ani do fitka sa vám neoplatí ísť raz za dva týždne, aj keď sa tam rozbijete na totálku a tri dni potom nebudete vládať chodiť. Lebo presne takúto silu odporu treba čakať od našich rozkošných detí, ak sa pokúsime ich niečo nové naučiť. Niečo staré obmedziť. Nahradiť tablety knižkami a sladkosti ovocím. Prázdne rituály učením a krik komunikáciou. Uuu to bude svalovica! Ale pozor! Rozumne. Po troške. A vždy, keď vidíme, že sme sa posunuli kam sme chceli, tak o máličko treba zas pridať. Naše deti sa učia najmä na základe skúseností, treba im tie nové výzvy a zážitky opatrne dávkovať a samé pochopia, že z nich neubudlo a ešte to aj bola zábava, alebo že nový zvyk je pre ne výhodnejší. Začneme chôdzou a onedlho budeme bežať miernym klusom. Nemá zmysel hneď začať šprintovať a dieťa si odradiť a znechutiť ešte skôr, než sa reálne začne niečo diať. Je úplne jedno, čo potrebujete riešiť ako prvé. Osobne sa mi osvedčilo robiť zmeny len tak, aby sa nepovedalo… Zaonačiť, rozptýliť, rozosmiať, srandičky srandičky a zrazu sme aj prešli na druhú stranu cesty, kam nechce chodiť, lebo si pamätá, že tade sa ide k lekárke. Alebo, ani neviem ako a namiesto rozprávky, ktorú ZAS veeeeeľmi chcela, sme sa práve polhodinu šteklili, hrali s bábikami a bublifukom, krásne socializovala a naučila sa, ako bonus, aj štípanú pusu :) No a ak sme tú tretiu rozprávku v poradí nepotrebovali dnes, zajtra ju už isto nezapnem. Jemne posúvame hranice flexibility našich detí. Otužujeme! Doslova! A áno, rodič je animátor, pedagóg a terapeut a nezabudne pri tom aj práčku vyvesiť a večeru navariť!

Opakujem zas a znova, chce to najmä výdrž! Inak budete “začínať” v pote tváre x-krát a výsledky nebudú žiadne.. Ale ako to tak po sebe čítam, asi má rodič fakt aj nárok na ten deň voľna.. Keď bude zaslúžený!