Pri stretnutiach s vami, autirodičmi-nováčikmi, mi vždy napadne ďalšia dôležitá vec, ktorú by som rada rozpísala aj tu. Dnes konkrétne: TIEŇOVANIE. Tieňujete si svojho autistu aspoň občas? Je to pre rozvoj jeho zručností mimoriadne dôležité. Veľakrát našim deťom (auti či neauti) vysvetľujeme veci, keď sme oproti nim. Učíme ich tak všeličo a čakáme, že keď im danú vec podáme, pustia sa do toho rovnako zručne ako my. Ale to môže byť chyba. Mnohé auti deti majú práve s opačným pohľadom na vec problém. Síce sledujú vás, ako skladáte skladačku či zapínate gombík, ale oveľa viac im pomôže, ak sa postavíte za nich a doprajete im pohľad na vaše ruky, akoby boli ich. Niekedy sú deti natoľko kooperatívne, že vám dovolia vziať ich za ruku a ich rúčkami ošúpať mandarínku alebo chytiť mydlo a umyť sa. Vy, ako ich tieň, zozadu veľmi nenápadne, ale jednoznačne, v ich zornom poli znázorňujete, čo sa ako robí. Veľmi odporúčam, veľmi! Je to vždy lepšie, ako čakať, či sa dieťa k činnosti odhodlá samé. Postupne sa takto s vašou pomocou začne zapájať a onedlho bude činnosti opakovať aj bez toho, aby k nim niekoho potrebovalo. Tieňovanie je zásadné aj pri učení sa komunikacií prostredníctvom obrázkov-kartičiek. Ak mama čaká pri chladničke lebo vie, že dieťa chce jogurt, ocko vezme kartičku “jogurt” a podá ju spoza dieťaťa s jeho rúčkou mamine. A dieťa si po pár razoch uvedomí, že to nie je až taká veda, že menej vyčerpávajúce ako krik a plač a hody o zem, je zobrať obrázok a vyhľadať s ním rodiča. Túto fotku mám rada. Je dva roky stará a učila som na nej Poli držať gitaru a ehm.. hrať (silné slovo) na nej.
Commentaires