Slabý očný kontakt je jedným z určujúcich autistických znakov. Je to jedna z prvych veci, na ktoru sa odbornici pytaju. Ja ako mama dietata “v podozreni” som bola vzdy presvedcena o tom, ze ocny kontakt mame v uplnom poriadku. Lebo ved dcerka sa vie na mna krasne pozriet, aj usmiat. Nema problem sa mi pozerat do oci.. Lenze. Tym ocnym kontaktom sa mysli nielen pozretie sa do oci druheho, skor sa nim mysli “komunikacia ocami”. Dobre to pozname. Velakrat si ani netreba nic povedat, staci jeden dlhsi pohlad do oci a uz viete, co si mysli rodic, partner alebo kamoska. Ludia su zvyknuti komunikovat aj neverbalne a casto si vela povedia mimikou a ocami. A tym, ze auti deti maju narusenu socialnu aj komunikacnu oblast, v tvarach a ociach nezvyknu hladat ziadnu dolezitu informaciu. Nepovazuju to za podstatne. Im nemusi byt neprijemny pohlad do oci (nie nevyhnutne), im moze byt neprijemne to, ze tusia, ze sa asi nieco ocakava a oni nevedia ako zareagovat. Nie je im to prirodzene. Ocnemu kontaktu sa ale da naucit. Aj my si ho postupne zlepsujeme. A ja uz tvrdohlavo netrvam na tom, ze ho mame ok, pretoze som si uvedomila rozdiel v ocnom kontakte mojich dvoch deti.. Kazdopadne, musim povedat, ze pohlad sa zlepsil aj tym, ze dcerka viac rozumie reci a vela si uz vie odkomunikovat slovne. A to uz stoji pri mne zapichnuta pohladom do mojich oci a caka..... a staci, ze nebadane pokrutim hlavou, alebo sa usmejem a uz vie dobre co to znamena. Minule stacilo ked som sa prisne pozrela na vyvleceny bezpecnostny pas v aute a potom na nu a hned si ho napravala. Cize aj ona uz pochopila, ze oci a tvar su silne komunikacne nastroje a venuje im viac pozornosti
