Naša Poli si aktuálne fičí na Else. Sleduje videá, spieva si v aute, vyhľadáva také hračky či oblečenie.. Ale ešte minulý rok som z nej Elsu “spravila” ja. Pred staršou dcérou.. Už dávnejšie som riešila, ako Eli opatrne naznačiť, že má “inú” sestru. Veku primerane a hlavne s láskou. Nech ju nevyplaším a nenarobím viac škody ako osohu. Potom som si pri pozeraní rozprávky Ľadové kráľovstvo, kde je hlavným motívom sesterská láska, ktorá všetko zdolá, zrazu uvedomila, že veď jasnéééé! A tak som vystriehla správny moment a keď sa Eli začala znova pýtať na nejakú situáciu ohľadom Pauli, vysvetlila som jej to na paralele. Aj Elsa bola iná ako Anna, však? Mala zvláštne schopnosti, ľudia sa jej aj trochu báli, lebo ich nevedela ovládať, nemohla za to. Taká sa narodila.. Ale mala dobré srdiečko a Anna to vedela a stále ju ochraňovala a pomáhala ako mohla. A Elsa nemusela byť sama a opustená a silno svoju sestru za to ľúbila. Veľa sa naučila, dokonca aj to, ako správne používať svoje dary. A ony dve boli super tím! Eli na mňa vtedy zamyslená pozerala a po chvíli začala pomaly uznanlivo prikyvovať hlavou. Dávalo jej to zmysel. “Ahaaaa! Už chápem mami!” Hoci aj dovtedy na Pauli trpela a milovala ju, mám pocit, že týmto začalo prichádzať aj postupné prijímanie situácie. V ktorej sme sa ocitli CELÁ rodina. Akoby som jej týmto zodpovedala otázky, ktoré ešte nevedela položiť, ale v hlave ich už mala.. Dnes už pred Eli bežne používame výrazy ako autizmus, autistická.. Chcem, aby to poznala. Aby vedela, čo sestre je. Nech ju raz nezaskočia nejakí blbí spolužiaci... Nech je ona tá, čo ich zasype informáciami, keď sa jej na ňu opýtajú. Čiže tak. A dnes naša Elsa už dáva ozajstnú Elsu naparádu. “Let it go” či španielsku verziu “Libre Soy” si spieva doma denne! Nebola tá matka až tak mimo...
