Ku dňu matiek

Materstvo nemá byť ľahké. Poprelo by sa tým úplne všetko. Totiž, byť mamou je, JEDNOZNAČNE, neobyčajné, dychvyrážajúce, plné výziev a prekonávania sa. Každý jeden deň. Potlačiť svoje ego, túžby či vrtochy a mať na špici priorít toho malého človeka, ktorého sme stretli len relatívne nedávno. A jeho primárne potreby sa z fleku dostali pred všetky manikúry či lekcie salsy. A ten večný strach a obava, či to robíme dobre.. Pôrodom dobrodružstvo nekončí, naopak! Nikto z nás netuší, aký príbeh jeho dieťa so sebou na tento svet prináša. Nikto z nás netuší, ako dieťa zmení životný príbeh samotného rodiča. Možno niekto tam hore naozaj všetky naše príbehy dopredu pozná a trpezlivo odškrtáva všetky check-pointy, ktoré sme už stihli prejsť. “Poli narodená Mišovi a Eve - check!” A isto sa pritom usmieva, lebo ON určite vie daľeko viac, než kam my v tejto chvíli dovidíme.. Snáď to všetko má nejaký zmysel, každá prebdená noc či preplakaný deň. Mamy vedia... Niekedy ani netreba mať doma hendikepované dieťa, aby ste sa cítili, že vás prešiel parný valec. Ale aj to je, podľa mňa, známka toho, že to asi naozaj robíme dobre. Takže čokolády a bonbošky zjedené, čas dať chladiť vínko na večer a keď uložíme ten drobizg do postele a konečne nebude z izbičiek počuť nič viac než len spokojné odfukovanie, pripime si virtuálne na každú jednu z nás. NA MATKY! Na ten krásny paradox, že hoci to nie je ľahké, nemenila by žiadna z nás...




©2018 Spolu AUT / WIX